Július Krempaský sa narodil 31. marca 1931 v Krížovej Vsi v okrese Kežmarok. Na svoje detstvo spomínal v roku 2006 slovami: "Nebol
som žiaden génius, mal som starosti so slovenčinou, miloval som kone a
hospodárstvo. Bolo nás doma šesť chlapcov, potreboval som štipendium.
Tak som si nakoniec vybral matematiku a fyziku, neskôr som ostal iba pri
fyzike. Dnes môžem povedať, že nebanujem. Zvolil som si určite
najkrajšiu vedu."
V roku 1949 zmaturoval na gymnáziu v Kežmarku a v roku úspešne ukončil
štúdium fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v
Bratislave. Hoci na škole mali záujem, aby tu ostal ako pedagóg, nemohol
ponuku prijať – pre vtedajší komunistický režim bola problémom jeho
viera. Napokon sa jeho pôsobiskom stala Elektrotechnická fakulta
Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT - dnes Slovenská technická
univerzita) v Bratislave, kde strávil takmer celú svoju profesionálnu
kariéru. Od roku 1962 externe prednášal aj na Prírodovedeckej fakulte
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Bol
spolupracovníkom a nasledovníkom profesora Dionýza Ilkoviča, ktorý
svojmu talentovanému mladšiemu kolegovi zveril výučbu v základnom kurze
fyziky.
V roku 1959 obhájil Július Krempaský dizertačnú prácou s témou Fyzikálne
javy v nehomogénnych polovodičoch. Neskôr sa zaoberal nekryštalickými
látkami a kovovými sklami, 15 rokov viedol v tejto oblasti výskumný tím
zložený z vedcov z celého Československa. "Vďaka Júliusovi
Krempaskému sme na Slovensku zachytili nástup polovodičov. Spolu s
Dionýzom Ilkovičom založili špecializáciu fyzika tuhých látok, ktorá pre
tento výskumný a priemyselný smer vychovávala absolventov," napísal o ňom Štefan Luby, fyzik a predseda Slovenskej akadémie vied (1994-2009).
V roku 1963 sa Július Krempaský habilitoval na docenta, v roku 1973
získal titul doktora vied ako prvý slovenský fyzik, v roku 1980 ho
vymenovali za profesora. Ako neskôr povedal o tomto období: "Totalita
bola napokon takmer donútená mi udeliť nielen profesúru, ale aj
členstvo v najvyššej vedeckej ustanovizni – Slovenskej a potom aj v
Československej Akadémii vied."
Július Krempaský bol autorom ôsmich vedeckých monografií, šiestich
patentov a niekoľkých autorských osvedčení, a tiež takmer sto odborných
článkov. Spomedzi desiatok odborných publikácií a učebníc, pod ktorými
je podpísaný, možno spomenúť napríklad tituly Meranie termofyzikálnych
veličín, Otázky a odpovede z polovodičov, Súčasnosť a perspektívy
modernej fyziky, Evolúcia vesmíru a prírodné vedy – integrované
vyučovanie prírodných vied, a tiež Fyzika: Učebnica pre vysoké školy
technické.
Július Krempaský sa venoval popularizácii a vyučovaniu fyziky, jeho
prednášky sa stali legendárnymi. Fyzikálny výskum dokázal zasadiť do
širšieho kontextu filozofických, aj teologických otázok. Ako veriaceho
kresťana ho zaujímala otázka vzťahov medzi Biblickými zjavenými pravdami
a poznatkami modernej vedy – tejto téme zasvätil svoju knihu Veda
verzus viera? z roku 2006. Zamyslel sa v nej nad otázkami ako je
večnosť, či časová obmedzenosť vesmíru, vývojové procesy v neživom
svete, budúcnosť vesmíru a života, Biblia a prírodné vedy, pôvod života z
pohľadu fyziky, alebo komunikácia Boha s človekom. On sám považoval
svoju vieru skôr za racionálnu než emocionálnu. "Viera podopretá vedou má tú prednosť, že je odolná voči rozličným emocionálnym a psychologickým zážitkom," tvrdil vedec.
Július Krempaský zomrel 6. decembra 2019. Okrem Radu Ľudovíta Štúra II.
triedy (2006) bol držiteľom Národnej ceny SR za založenie vedeckého
oboru Termofyzikálne vlastnosti (1989), Ceny SAV za popularizáciu vedy
(1998), a tiež Ceny ministra školstva SR za vedu a techniku (2002).